Kronika
I. Mapovanie - Artajama
Predposledná novembrová nedeľa a Speleoklub
Michalovce sa opäť rozhodol na ďalší zostup do našej známej
Artajamy. Tento krát sme mali po svojom boku skúsených
jaskyniarov a to Peťa Imricha a Maťa Hudca. Mysleli sme si, že túto
jaskyňu poznáme pomerne dobre a ,že sme sa dostali okrem malých dier
a prielezov skoro všade. No ako to býva mýlili sme sa, Maťo nám
ukázal nové možnosti tejto krásky. Vedeli sme, že sa v nižších
polohách nachádza prielez, ale pre jeho zložité zakrivenie a priestor
ktorý vyvoláva pocity zubnej pasty v tube je ťažko prielezný.
Stretli sme sa pri vchode Artajamy a znovu sme videli, čo dokáže
ľudská hlúposť, zničené pletivo, vylomený visiaci zámok, vytrhnutý
hranol s označením prírodnej pamiatky vhodení dolu do jaskyne spolu
s rozlámanou náučnou tabuľou. Začali sme sa pripravovať na zostup a popritom
sme sa pokúšali pochopiť týchto ľudí, ktorí takto ukájajú
svoje nenaplnené ego. Ako to býva zvykom, tak sme sa opäť rozdelili
na skupiny. Prvú tvoril Maťo a Tomáš, ktorí sa pokúšali preliezť do
nižších poschodí Artajamy. Druhú skupinu tvorili Peťo s Miškom,
ktorým nebolo čo závidieť robili veľmi pomalú pedantnú
prácičku a to mapovanie. A v poslednej skupine som bol ja a Maťa. My
dvaja sme nemali ani nič také dôležité na práci my sme to všetko
dokumentovali a sem tam sme asi aj zavadzali (hehehe). Do jaskyne
zostúpila len prvá a tretia skupina ktoré pomaličky postupovali k úzkemu
prielezu. Peťo s Miškom začínali mapovať jaskyňu postupne od vchodu.
My sme sa pri schádzaní do útrob jaskyne celkom bavili, no mňa
osobne smiech po nahliadnutí do uzulinkej plazivky prešiel. Ale Maťo
s Tomášom sa nezdali a skúšali sa zahrať na hadích mužov. Ja s Maťou
sme sa išli pozrieť na našich hore, musím povedať, že za sebou
nechali poriadny kus práce. Maťa sa chcela pozrieť do Brekovskej
jaskyne, no po príchode sme boli znovu zhrozený. Ďalší vypílený
zámok a tak isto vytrhnutý stĺp s ceduľou opretý o vchod do jaskyne
a na ňom zavesené staré tepláky. Po vstupe do jaskyne sme sa
nestačili diviť množstvu odpadu ktorý sa tam nachádzal. Pokračovali
sme ďalej, kde našťastie toho už bolo pomenej, trochu sme sa
potúlali po jej priestoroch a obdivovali to, čo vandali nestihli
zničiť. Asi po hodine sne sa vrátili do Artajamy, kde sme videli
výrazný postup Peťa a Miša v ich práci, no my sme boli tiež zvedavý
na dvojicu pár metrov pod nami. Sám seba som sa pýtal ,kde sa ty
dvaja dostali, na môj podiv podarilo sa im síce s menšími ťažkosťami
zvládnuť tú úzku plazivku. No však chvíľu im aj trvalo kým sa
dostali naspäť ku nám hore. Po ťažkom výstupe sme sa pomaly pustili
do balenia a chystali na odchod. Ako posledný vyliezli z jaskyne
Peťo a Mišo, ale bolo vidieť, že obidvaja majú pocit z dobre
vykonanej práce. Potom nasledoval odchod a každý z nás sa tešil na
tak dlho očakávanú sprchu.
VI. Prieskum Veľká Artajama
A je to tu ďalší zostup do Veľkej Artajamy v kalendári sa objavil nový dátum 14.9.2009. A náš klub musel využiť tento deň na ešte dosial nedokončený prieskum tejto jaskyne . Tento deň bol trošku výnimočný tým , že sme po prvý krát pribrali do našej čisto chlapskej partie ženu. Malo to aj výhody aspoň sa chlapci snažili správať slušne. Chceli sme ju trošku otestovať ako zvládne zlaňovanie , prielezy úzkymi špárami a strašne veľa blata a vody. Mysleli sme si , že jej to dá aspoň trošku zabrať, ale mýlili sme sa. Darmo ukázala nám, že pár rokov v OSSR a ešte pri prieskumnej jednotke na nej zanechalo svoje. Po príchode ku Artajame sme sa hneď pustili do príprav na zlanenie do útrob jaskyne . Onedlho sme sa ocitli na prvom pseudodne jaskyne , kde sme sa rozdelili do dvoch skupín. V prvej skupine som bol ja , Maťa, Tomáš a v druhej Mišo, Ďuri, Marek . My s Maťou sme sa vybrali do chodieb vo vyšších etapách jaskyne, ktoré sa nám minule odkryli skoro úplne. No dnes sme sa ani zďaleka nemohli dostať tam, kde naposledy, za to všetko mohlo posledných pár dní, počas ktorých vytrvalo pršalo. Pri pokuse preliezť úzkym otvorom , kde sa zosunul nával blata som sa zasekol, samozrejme Tomáš nás nesklamal a prešiel ako prvý no za sebou stiahol aj hromadu blata. No ale videli sme, že aj náš predseda mal dosť veľký problém vyliezť z tejto štrbiny .Nie stále platí, že dnu je ťažšie ako von. Druhá partia sa vybrala rovno na dno Artajamy. Neskôr sme sa dozvedeli , že aj oni mali dosť problém prejsť niektorými úsekmi, hlavne Marek ostal tam visieť v jednom prieleze, ale kamaráti ho potlačili. Onedlho sme sa stretli všetci pred rebríkom ktorý smeruje ku jazierku Artajamy . No dole sme všetci nedošli, rozdelili sme sa na ďalšie skupiny Michal, Tomáš, Juraj pokračovali ďalej a my zvyšní sme sa vrátili naspäť hore. Onedlho potom ako sme sa dostali opäť na svetlo sveta sme začuli spev z vnútra jaskyne. Chlapcom bolo dosť veselo ,ale podľa mňa za to už mohla malá koncentrácia kyslíka dole v jaskyni. Deň sme ukončili ako obvykle na chalupe pri pivku ,kde sme mali ,,klubovú schôdzu“ . -L.M.-
Prieskum Jasenovského kamoňolomu
Deň Ústavy 1.09.2009 aj keď si každý z nás nesmierne váži Ústavu Slovenskej republiky a Ústavné zákony aj napriek tomu to pre nás znamená to čo aj pre ďalších našich spoluobčanov deň voľna. Záleží len na nás, ako tento deň využiť. My sme sa rozhodli, že už tradične ho využijeme naplno a to na vyhľadávanie nových jaskýň a špár. Na tento slávnostný utorok nám padla za obeť oblasť Jasenovského kameňolomu. Už sme išli viac menej na istotu, lebo prvotný prieskum tam už asi pred dvoma týždňami vykonal Tomáš, Ďuri a Mišo. Keďže sme viac menej vedeli čo a ako, tak sme sa pripravili na tvrdú drinu a prácu v úzkych priestoroch. Samozrejme na to sme potrebovali hromadu nástrojov. No popravde mali sme čo robiť, aby sme ich dostali do dvoch áut. Problém to ani nebol tak odviezť, ako vyniesť od áut ku jaskyniam. Napokon napríklad taký generátor má sám o sebe peknú váhu aj bez tej hromady ďalších nástrojov a istiacích pomôcok. Po príchode a krátkom prebehnutí terénu sme sa rozdelili do troch skupín. Prvú tvorili Tomáš, Budha, Marcel, druhú ja s Miškom a tretiu Ďuri s Dávidom. Tomáš sa s chlapcami pustili do čistenia a odkrývania predpokladáme, že najdlhšej chodby ktorá má pomerne klesajúci charakter, na dĺžke 15m je tam asi 5m výškový rozdiel. Podarilo sa im vybrať množstvo odpadu a nanesených kameňov. Na druhom stanovišti, ktorý sa nachádza necelých 7 výškových metrov nad chlapcami sme sa ja a Michal pokúšali prebiť cez úzku špáru do tesnej prudko stúpajúcej chodby, čo sa nám aj podarilo. V poslednej etáži kameňolomu sa Ďuri s Dávidom trápili pri odpratávaní nánosov blata, ktoré zabraňovali ďalšiemu postupu do podzemia.Po namáhavých hodinách kopania, môžem smelo potvrdiť, že po hodinách ktoré nám priniesli aj nejaký ten úspech. Sme sa rozhodli dobiť si sily príjemnou opekačkou , ktorú sme si spravili priamo v kameňolome. Potom už nasledovalo len balenie a cesta domov s pocitom dobre vykonanej práce a prežitých pekných chvíľ v blízkosti priateľov.
30.máj sobota večer čas na ďalšiu návštevu Veľkej Artajamy .Všetci ako stále plný očakávaní a to sme ešte ani netušili čo nás tam dole čaká. Už minule sa nám podarilo nájsť kosti zvierat na ktoré sme narazili úplnou náhodou, no dnes sme nechceli nič stavať na náhodu a preto sme sa vybavili potrebným materiálom na nejaké to kopanie. Zo začiatku sa nám veľmi nedarilo ale postupne sme nachádzali stále viac a viac kostí. Najprv to boli zväčša zvieracie kosti ale neskôr sme natrafili na pomerne dlhé kosti. Po ich dôkladnom očistení a oslobodení z rúk nánosov blata sa nám podarilo určiť podľa mňa so stopercentnou istotou, že sa jedná o ľudské kosti. Srdcia sa nám rozbúchali a po chvíľke ticha sme začali kopať s oveľa väčším presvedčením že sme natrafili na miesto, kde sa pred mnohými rokmi niečo odohralo, no nikto z nás netušil čo. Ale vpred nás hnala túžba spoznať aspoň z časti životný príbeh toho daného človeka.
Z jaskyne sme vyliezli niečo po pol piatej ráno, pre vzrušenie ktoré nám putovalo po žilách sme ani nevnímali čas. A výsledok nášho kopania bol hromada malých kostí zvierat a kúsok panvy, stehnová kosť, píšťala, kúsok sánky a pomerne veľké úlomky z ľudskej lebky.
II. Čistenie Oreskej jaskynky
Vyzbrojený potrebným náradím sme sa opäť vydali v ústrety dobrodružstvu v nočných hodinách. Stretli sme sa zo soboty na nedeľu (23.- 24.5.2009). Náš pracovný tím sa rozrástol. Tomáš, Laco, Juraj, Mišo, Marek a Miďo. Dorazili sme na nám už známe miesto. Chýbal nám už len jeden člen tímu(Mišo), ktorý pribehol až neskôr.Podarilo sa nám vybrať pomerne dosť veľké množstvo zeminy. Pred nami je ešte dosť práce. Premohla nás únava, niektorí aj troška zachrápali. Zbalili sme si všetky veci a pobrali sa domov dospať nedospané.
I. Čistenie Oreskej jaskynky
V jedno zlatisté, sobotňajšie ráno - 9.5.2009 sme sa opäť vydali na skúmanie neznámej diery. Juraj nemohol prísť lebo sa nachádzal niekde pod pyšne stojacimi Tatrami. Dnešný tím tvorili štyria členovia: Tomáš, Mišo, Laco a čestný hosť psík Axo. S autom plným náradia sme dorazili na miesto parkovania. Rozdelili sme si materiál a kráčali čerstvo zobudenou prírodou. Cesta bola neďaleká, ale trochu náročná. V rukách a vo vakoch sme niesli potrebný materiál, ale aj chutné občerstvenie.Veľký nános zeminy bol stále v jaskyni, a tak nám bránil v ďalšom bádaní.
Nájdená mladá jaskynka pri Oreskom
V jedno májové, horúce
popoludnie - 3.5.2009 sme sa rozhodli objaviť nenájdené a nepoznané
miesta na našej nádhernej modrej planéte. Namierili sme si to do
malebnej dedinky Oreské. Od známeho speleológa sme dostali
podrobnejšie informácie o možnom mieste výskytu jaskyne.
Sviatočnú atmosféru popoludnia sme nechceli narušiť hlučným zväčšovaním a bádaním diery. Miesto nálezu sme spoľahlivo nafotili a zamerali pomocou GPS. S nadšením sme verili, že sa na tajomné miesto vrátime čo najskôr.
I. Prieskum - Veľká Artajama
Všetko sa to začalo túžbou po niečom neprebádanom, tajomnom. Na čo by sme mohli ukázať a povedať, že bez nás by to neuzrelo svetlo sveta. Veľmi sme obdivovali režiséra a kameramana Paľa Barabáša a preto sme sa rozhodli spraviť dokument o jaskyni v ktorej sme síce už boli ale celú sme ju ešte neprebádali. Jaskyňa sama o sebe predstavuje riziko lebo vstup do nej tvorí asi 12m hlboký vertikálny zlaňák po mokrých stenách. Vybavený základným horolezeckým materiálom sme sa spustili dole. Podmienky nám sťažoval )ďalší ťažký materiál potrebný na natáčanie často aj po domácky vyrobený. Jednalo sa hlavne o osvetlenie a autobatérie slúžiace ako zdroj energie. Boli tu aj pokusy o mapovanie, ale obmedzené faktom, že sme nikdy nevideli ako sa to robí. Takto naložený sme zdokumentovali celé nám dovtedy známe priestory doplňované našimi komentármi, ktoré sme chceli aby vyzneli dôveryhodne ale pravdou bolo že sme nevedeli ktoré informácie sú dôležité. Pri prieskume jednej z chodieb sme náhodou narazili na malú zvieraciu kosť, ktorá prebudila našu zvedavosť vďaka ktorej sa nám podaril objav ktorý nikto nečakal. V mase natlačenej ílovitej pôdy a kamenia sme začali obtiažne vyhrabávanie ďalších zvieracích kostí medzi ktorými sa na naše prekvapenie nachádzali aj ľudské kosti. Podľa našich odhadov sme našli stehennú, píšťalnu a väčšiu časť panvovej kosti. Tento objav nás potešil a zároveň vyľakal lebo sme si ho odniesli domov.Dlho sme zvažovali aké možnosti máme na preskúmanie kostí a aké sú dôsledky neohlásenia. Rozhodli sme sa preto zlegalizovať našu jaskyniarsku činnosť. A to je hlavný dôvod nášho vstupu do štruktúr SSS.
